reklama

Okno a jeho výhody

Okno. Také viac zmyselné slovo. Použivam ho často. Asi aj vy. Okno cez ktore vidím ja a mňa vidno. Alebo okno ktore som dostal na skúške? Je zaujímavé aké všeliake okná máme k dispozícii vždy keď sa nám to hodí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Okno, pri ktorom sedím a pozerám len tak vonku. Vidím, vlastne nič nevidím. Je hustá hmla, sneží, a keďže bývam na siedmom poschodí, tak z okna vidím len vrcholky budov. Ale dnes ani tie nie. Iný pohľad sa naskytne, keď vstanem a pozriem dole. Krásne zasnežené parkovisko a autá bezmocne uväznené v závejoch snehu. Ja som síce moju hrkálku už očistil, je krásna biela, zaparkovaná krížom cez tri parkovacie miesta, ale keď sa inak nedá, aj tak je dobre. Takýto pohľad sa veľmi ľahko dá zmeniť premiestnením sa inam, do inej izby, iného bytu, iného mesta, iného štátu...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Úplne iný pohľad sa naskytne z okna vo vysnívanom hoteli niekde pri mori. Mám na mysli Stredozemné more a jeho okrajové moria. Presnejšie Jadranské more, poblíž Podgory. Presne tam sa vyberiem v septembri, aby som si oddýchol a konečne spravil radosť mojej láske.

Je ráno, 7:30. Z okna vidím krásne ligotavé more azúrovej farby. Východ slnka som opäť prespal. Už tretí krát. Ale mám na to ešte pár dní, tak niekedy to určite stihnem... Budím moju krásnu priateľku so slovami: Miláčik, ideme na raňajky... Ironicky ma odpinkuje: Choď sám, ja mám ešte noc. Niečo mi prines, ale až okolo pol jedenástej. So sklopenými ušami sa idem umyť, obliecť a vyberám sa na raňajky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pol deviatej. Pomaličky popíjam mandarínkový džús a čakám na priateľku, kedy sa objaví pod krásnou bielou klenbou, ktorá miesto dverí imituje vchod do "jedálne". Ešte stále nič. Hmmm, mám čakať, či ísť za ňou? Jedlo sa z jedálne nesmie vynášať. Pod klenbou stojí ujo s holou hlavou a tvári sa, ako keby na raňajky mal "hustú kašu".

Konečne. Krásna víla prichádza. Vyzerá ako z rozprávky. Azúrovo modrá halenka zakrýva jej nádherné plecia. Tričko s delfínom, ktoré si nechala vyrobiť už pri prvej návšteve Chorvátska, jej siaha až k bedrovým kostiam. Jemná plážová sukňa sa vlní s jej plynulou chôdzou a dojem robí na každého, okolo koho prejde... Chlapi sa otáčajú a ja sa kochám pohľadom na ňu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu sa kočí zasnený pohľad z okna v januári tohto roku a predstava nádhernej dovolenky... Zvoní telefón. Známa melódia tiru riru riru riruuuuuuuuu... A sen je preč.

Okno, spomínané o pár riadov vyšie, sa musí vymeniť za okno môjho auta. Sedím v ňom už desať minút, ale nepohol som sa z miesta. Hnusné záveje. Jednotka, spiatočka, točenie doľava, doprava, jednotka spiatočka... Huraaa, vyhrabal som sa. A ideme na to. Prvá križovatka a hneď prvý šmyk... Asi pôjdem pomalšie...

Ďalšie okno. Mamka mojej milej sa díva. "Už je tu", kričí z izby do predsiene. Milovaná schádza dolu po schodoch a sadá ku mne do auta... Ideme. Ideme pomaly, lebo cestárov opať zima zaskočila. Ako každý rok. Ďalšie okná, oká naších duší. Okná, cez ktoré sa derú slzičky. Slzičky šťastia. Sme spolu. Konečne. Tak dlho sme neboli spolu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odstavené auto na vyhliadke nad mestom a krásne bozky. Rozhovor o tom, čo kto robil, ako sa cítil, čo jedol a ako sme si chýbali. Jemná hudba dotvára romantiku a pomaly sa stmieva. Svetlá sa zapínajú, ulice sú už rozoznateľné, lemované oranžovými lampami. Svetlá áut sa mihajú, v panelákoch ožívajú okná. Rozhovor o tom, aké máme plány, čo nás čaká budúci týždeň. Opäť zmätok. Práca, škola, povinnosti, rodina, upratovanie, nákupy, ...

Okno. Opäť jedno. Ale toto nie je fyzické. Okno, ktoré sa dostavilo pri poslednej skúške. Ide o život. Presnejšie o bakalára. Fx znamená neschopnosť, lenivosť, neúspech. E-čko znamená postup, titul, radosť, cieľ. Ale je to okno. Prekážka, cez ktorú sa nedá preliezť. Pohľad na spolužiakov, úporne potiacich zo seba tie najskrytejšie bunky šedej mozgovej kôry. Každý sám za seba. Pohľad do okien. Opäť sneží. Depresia, úzkosť, pot. Modlitba a prosba o pomoc od Najvyššieho. Zase nič. Papiere spolužiakov sa začínajú plniť rôznymi písmenkami, môj ostáva po dvoch vetách prázdny. Otázka. Pán profesor, v druhej otázke ide o rozdelenie signálov alebo procesov? Odpoveď. Signálov samozrejme. Aaaa, svetlo, osvietenie, signál môže byť ... Papier sa plní, Najvyšší úradoval, túžobne vypotené a očakávané E-čko je nadosah. Už len 5 minút. Píš, píš, píš,.... E-čko. Je to tu. Otvorili sa okná dokorán. Okná do sveta, do života do práce,...

Okná, ako ich všetci poznáme. Alebo len niektorí. Ale aj tak sú naše, nik nám ich nevezme a spomienky na ne nám budú pripomínať, ako to bolo keď sme boli mladí.

Matej Štein

Matej Štein

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som dobrý chlap.. tvrdia o mne... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu