reklama

Búrka

Pohľad na problémy a ťažke chvile je všakovaký...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Srdce spútane oceľovými okovami, ktoré sa zarezávajú do neho ako tisíce nabrúsených britiev. Kropaje krvy zo srdca, zbytočne padnuté na zem. Také červené ako šarlát, ako tá najtmavšia krv. Krv človeka. Bezbranného, tichého, pomaly upadajúceho niekam, kde nepočuť zvuky, smiech, krik, len ticho. To ohlušujúce ticho, ktoré trhá bubienky uší. A v hlave ťažoba myšlienok, pocity prázdnoty a smútku, vytŕženia a nirvány. Myšlienky na to všetko, čo sa stalo a nestalo, čo sa malo stať a čo nie, ... Čo sa povedalo a čo netrebalo povedať. To všetko je v okamihu jedna veľká katastrófa a zároveň vykúpenie. To všetko sa spolu zlieva a padá na zem. Na tmavú zem pokrytú len slanými slzami a krvou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek ponorený do samoty, do seba v tej nahĺbšej hĺbke. Neskutočnej a predsa realnejšej ako uštipnutie sa do ucha. Chvíľka samoty pred rozhodnutím. Zradiť alebo pomôcť? Zradiť jedinú lásku, jedinu osobu na ktorej záleží a ktorá je dôležitejšia ako chlieb a voda? Alebo premôcť to všetko, nabrať nový dych, natiahnúť sa a požiadať o dalšiu šancu? Kto poradí? Kto sa zastane osoby ktorá je pre okolie svetlom len sebe sa hnusí? Kto sa podujme povedať: Vstaň! Dnes budeš cítiť opať lásku. Pravú, nefalšovanú takú ako ten najkrajší detský úsmev, ako mamine pohladenie, ako dotyk samého Boha ... Práve on tu teraz nie je. Práve keď je potrebný. Práve teraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Srdce prestáva biť, prestáva sa chvieť, prestáva milovať. Posledné okamihy, keď je ešte čas povedať: Takto nie. Ešte raz. Hranica medzi riešením a ľahostajnosťou, medzi blahom a vojnou. Stráca sa už aj potreba mať niekoho, kto povie rozhodujúce slovo. Samota, tma, pád a pocity skľúčenosti, to všetko je zrazu preč. Ale srdce bije ďalej, nehľadiac na myšlienky, na pocity na reakcie okolia. Rozhodlo sa samo. Bude biť. Rovnako ako pred hodinou, pred rokom, pred pubertou. Netrápi ho už nič, čo by mu mohlo ublížiť. Hraje vlastnú hru, v ktorej sa človek vzdal ale srdce nie.

Tu sa stáva človek bábkou v cudzích rukách. Nie v rukách rodiny, priateľov, ale iba neznámych ľudí - lekárov. Ale rodina, priateľia, kamaráti sa neprstávajú modliť, neprestávajú dúfať, neprestávajú veriť. Volajú, kričia, plačú. Nič. Nič z toho nepomáha. Iba ak... malé svetielko. Maličké svetielko v tme, ktoré je menšie ako špendlíková hlavička a predsa jasnejšie ako to najpálivejšie slnko na Sahare. Prediera sa tmou, a doráža do očí. Do očí človeka, ktorý sa rozhodol sám. Ale jeho rozhodnutie nebolo správne. Svtielko silnie, človek sa vracia. Jeho duša, chcenie, pocity to všetko začína odznova a od nuly.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu je práve začiatok. Nový začiatok, v ktorom je najväčšie rozhodnutie len na jednej osobe. Som to ja...

Matej Štein

Matej Štein

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som dobrý chlap.. tvrdia o mne... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu